Lipovnícky MAJER
Nepoznáme presne rok jeho výstavby. Obec sa uvádza v listinách z roku 1283 ako Lypolnuk. Majetok obce vlastnili rôzne rody. Od roku 1808 sa obec uvádza ako Lipovník. Pri založení školskej kroniky v roku 1927 sa uvádza, že Lipovnícky majer vlastnil a v ňom aj býval zeman Grmanec. Od Grmanca ho kúpil zeman Očkay. Ten ho predal rodine Zámojských. Po smrti rodičov získala majer aj s pozemkami dcéra Mária, ktorá sa vydala za baróna Steigera do Hajnej Novej Vsi. Tak sa stal majer súčasťou veľkostatku z Hajnej Novej Vsi. Pred rokom 1925 patrilo k majeru asi 200 katastrálnych jutár ( v prepočte asi 115 ha) ornej pôdy. Okrem toho barónke Márii Steigerovej patrili pasienky na „Pánskych borinách“ a menšie kúsky lesa vo výmere 80 hektárov. Po vydaji Márie do Hajnej Novej Vsi dávali Steigerovci svoj majetok v Lipovníku do prenájmu. Nájomníkom bol aj žid Lévy a ako posledný pri parcelácii v roku 1925 sa uvádza statkár Blaškovič. Majer pozostával z týchto budov a stavieb: Obytná budova s komorami a sýpkou aj s priľahlou murovanou pivnicou. Na dvore bola studňa, ktorá mala hĺbku 20 metrov. Voda sa čerpala ručne drevenými vedrami upevnenými reťazou o drevený valec, osadený veľkým železným kolesom. Na dvore bola aj veľká hospodárska budova. V nej boli ustajnené kone, kravy a ďalšie hospodárske zvieratá. K majeru patrili aj tri budovy za „Lungošovou“ cestou. Prvá bola ubytovňa pre deputátnikov, v ktorej žili tri rodiny: Imrich Kollár, Pavol Kollár, potom Ján Gulik a František Rondoš. V menšej budove žila rodina Gašpara Hargaša. Jeho dcéra Paulína sa vydala do Malého Lipovníka za Juraja Paškrtu. Od cintorína bola veľká stavba – ovčín, kde boli umiestnené ovce. Poniže tohto dvora bola postavená murovaná „pánska pajta“ pokrytá škridlou. Od Malej strany patrila k majeru ďalšia stavba takzvaná „šalanda“, kde býval deputátnik Ján Červený s rodinou a sezónni robotníci. V súčasnej dobe je už zbúraný dom kde býval Gašpar Hargaš /nebol obývaný a zhorel/, ovčín aj pánska pajta. Tzv. šalanda bola prestavená a v zadnej časti naposledy bývala vnučka Jána Červeného Emília, ktorá mala za manžela Rudolfa Kováča. Predná časť domu je zbúraná. V roku 1925 po parcelácii majer ako zbytkový statok odkúpil Jozef Hubinský i s 15 ha ornej pôdy. Ostatná pôda bola pridelená obyvateľom Lipovníka. Zbytkový statok zdedil syn Peter Hubinský, ktorý na obytnej časti majera kde býval vymenil strechu. Počas prác objavili na komíne napísaný rok 1883. Tento rok však nemôže byť rokom výstavby majera, ale sa jedná pravdepodobne o dátum prestavby obytnej časti hlavnej budovy. Jeho začiatky môžu siahať do 17 – 18 storočia. Záznamy uvádzajú, že v roku 1715 boli v Lipovníku rozsiahle vinice, ktoré mohli patriť k majeru.
Dnes, keď sa píše rok 2006 aj najdlhšie trvajúca budova zmenila majiteľov. Prednú časť po Imrichovi Kollárovi zdedil jeho vnuk Ladislav Kollár a vo dvore vybudoval vinicu. Dom je však neobývaný. Druhú časť domu dediči po rodinách Gulik a Rondoš predali občanovi Lipovníka Miroslavovi Šlikovi, ktorý byty prerobil na podnikateľské účely a v roku 2010 zrekonštruoval domu znovu na obytné účely. Aj on vo dvore udržuje zeleň a v roku 2005 dal vo dvore vykopať studňu. V majeri doteraz žije najmladší syn Petra Hubínskeho Július s manželkou Ľudmilou. Jeho syn Róbert si postavil rodinný dom zhruba v priestoroch, kde predtým stála pánska pajta. Poniže domu Roberta Hubínskeho až po bývalú mlakytnú cestu stojí dnes ďalších 10 domov. Pozemok patril Petrovi Hubínskemu, ktorý ho rozpredal na stavebné parcely.
